Online Rodinná databanka Ratzersdorf

Obec Rača, založená roku 1328 ( po madarsky: Recse, po slovensky: Racistorf, dnes Raca, mestská cast hlavného mesta Bratislava ) leží vo vnútri jedného z mnohých niekdajších nemecky hovoriacich jazykových ostrovov Rakúsko - Uhorska, prešporského komitátu. Podpisom dokumentu

"Povolenie výluky z Bratislavskej evanjelickej obce" cirkevným inšpektorom Jonášom Kettnerom, zo dna 01.05.1834, zacína aj samostatné vedenie cirkevnej matriky v obci Raca. Vdaka poslednému farárovi z Race, pánovi Eduardovi Drgalovi, boli matriky cirkvi augsburského vierovyznania z rokov 1834-1945, po vyhnaní Nemcov koncom II. svetovej vojny, premiestnené do Nemecka.Dlhé roky, ako správca týchto kníh, ochotne podával informácie všetkým tým, ktorí sa zaoberali pátraním po pôvode svojich predkov alebo potrebovali podklady o svojom pôvode pre oficiálne úrady. Ked už, vdaka svojmu veku, nebol schopný starat sa o tieto knihy, odovzdal ich dalšiemu bývalému obyvatelovi na spravovanie, až kým ich tento, na základe dohody medzi Karpatsko - nemeckým krajinským spolkom a evanjelickou cirkvou, neodovzdal do archívu Krajinskej evanjelickej cirkvi vo Württembergu v Stuttgarte.

Ohladom záchrany cirkevných kníh pred zánikom informuje v septembrovom vydaní z roku 2001 „Die Karpatenpost“ nasledovne:
„Pán farár (na dôchodku) Eduard Drgala, posledný ešte žijúci farár „nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku“, mi rozprával, ako sa tieto cirkevné knihy našli.

Vraj ho v Rakúsku oslovil pán farár Dr. Nika, že na železnicnej stanici v meste Kremsmünster (južne od mesta Linz) niekto videl cirkevné knihy zo Slovenska.

Spolocne sa tam vybrali a skutocne našli rad vylámaných a vyrabovaných dební. Len s urcitým množstvom cirkevných kníh si drancovatelia nevedeli co pocat.

Po dohode s americkými vojakmi, ktorí mali stráž, mohli obaja farári tieto knihy odviezt.

Pred odovzdaním do archívu sa stihla uskutocnit kompletná registrácia dát. Na základe dalších vlastných pátraní v cirkevných matrikách Bratislavy a dalších severne ležiacich obci ako Grinava (Myslenice), Pezinok, Limbach, Sv.Júr, ktoré tiež mali silnú evanjelickú obec, sa podarilo niektoré rody sledovat spät až do zaciatku 18.storocia. Našli sa aj rodiny, ktoré sa odstahovali z Race do susedných obci a dátumy boli tomu zodpovedajúc doplnené. Pocas môjho zistovania som našiel podporu u Vladimíra Bohinca z Nového Mesta nad Váhom, ktorého som spoznal a vážim si ho ako zbehlého profesionálneho genealóga. Môžem Vám ho vrelo doporucit a odkázat na jeho webovú stránku www.konekta.sk. Dopisovanie je možné v nemcine a anglictine a samozrejme aj v slovencine.

Prajem Vám všetkým vela úspechov pri rešeršovani v online – miestnej rodinnej kronike obce Raca a verím, že bude neustále doplnaná.

K registrácii údajov niekoľko upozornení:

Priezvisko je vždy zapísané tak, ako bolo zapísané pri narodení do knihy krstov. Ak nie je krst doložený, bol zvolený taký druh zápisu, aký sa našiel v najskoršie nájdenom dokumente. /napr. sobášny register, kniha úmrtí/ Ak sa nenašli žiadne dokumenty, použil sa zápis, ktorý je bežný v dnešnej dobe.
Ako krstné meno sa zásadne použilo nemecké meno, aj v časoch, keď boli knihy písané v maďarčine.
Originálne knihy začínajú s prvým záznamom nasledovne:
narodených dňa 06.03.1834
Zobášených dňa 07.04.1834
zomrelých dňa 19.05.1834
Z dôvodu bezchybnej registrácii údajov čerpalo sa aj z miestnej cirkevnej matričnej knihy vedenej v rukou písanej forme farárom pánom Schulze z čias jeho pôsobenia, ktorá sa ešte dnes nachádza v Bratislave – Rači.
Na vyžiadanie sú možné aj údaje o krste a sobáši
Pri zázname krstu a sobáša bolo v evidencii stanovené aj referenčné číslo, ktoré pozostáva z kombinácie rok / bežné číslo a môže slúžiť ako pomôcka pri hľadaní v originále cirkevnej matriky.
Ak bolo k dispozícii, bolo zaznamenané aj číslo domu, v ktorom rodina žila.
Vyznanie sa zaznačilo iba v prípade, že sa odlišovalo od štandartného vyznania „evanjelické augsburského vyznania“
Boli prenesené aj povolania jednotlivých osôb